Potkan je pre človeka veľkým problémom, pretože prenáša mnoho chorôb, napr. salmonelózu. Ľudia sa už vyše sto rokov bez úspechu pokúšajú potkanov vyhubiť. Však rozmnožovacie možnosti potkanov a schopnosť dokonale využiť každý druh im zaručujú prežitie. Svojimi vlastnosťami ktoré zdanlivo využívajú vo svoj prospech sa stávajú nepremožiteľnými tvormi tohto sveta.

Vzhľad
Potkan je jedným z najprispôsobivejších cicavcov. Je hlodavec a je často zameniteľný s krysou obyčajnou (Rattus rattus). Hmotnosť potkana je priemerne 400-600g, môže sa stať, že v dobrých podmienkach dokonca až do 900g. Samce sú oveľa mohutnejšie, než samice, tie bývajú až o 1/3 menšie. Dĺžka tela býva v rozmedzí 160 – 270 mm. Dĺžka chvosta sa pohybuje okolo 170 – 230 mm. Jedným zo základných rozpoznávacích znakov je jeho lysý a šupinatý chvost, pri koreni zosilnený, prevažne kratší ako telo. Hlava je mierne zaoblená, oči sú drobné. Slabo osrstené ušné topánky sú krátke (pri prehnutí nedosahujú k očiam). Sluch má veľmi dobrý aj napriek tomu, že má také malinké uši. Vo sfarbení chrbta prevláda šedý až hnedý odtieň, spodná strana tela je šedá. Chvost je zvrchu tmavší ako naspodku. Samica má šesť párov mliečnych bradaviek. Vek dožitia býva tri až štyri roky. Je to veľmi zdatný plavec, preto ho môžeme vidieť v blízkosti vody, tam sa totiž cítia ako doma. Jeho srsť je hladká a dlhšia ako pri kryse. Tá chráni proti chladu a vlhku. Potkan má celkom 16 zubov. Z toho má šesť stoličiek a dva rezáky v každej čeľusti. Za to nemá žiadne očné zuby ani žiadne črenové zuby.

Rozšírenie
Potkan sa v podstate zabýval všade po celom svete. Dá sa povedať, že žije takmer výhradne v tesnej blízkosti človeka a ich sídiel. V 18. storočí sa potkan dostal ako čierny pasažier v nákladných priestoroch lodí do Európy a veľmi skoro vytlačil skoro zo všetkých prímorských prístavov oveľa menej prispôsobivú krysu. Dnes sa však potkan dokáže prispôsobiť akýmkoľvek podmienkam okrem polárnych oblastí. Je stále hojnejší v tesnej blízkosti poľnohospodárskych usadlostí, na mestských skládkach odpadkov alebo kanalizačných systémoch pod mestami. Na miestach s hustým rastlinným krytom si vyhrabáva celý rad vzájomne spolu prepojených tunelov, často v zráznych brehoch priekop a na podobných miestach.

Spôsob života a potrava
Potkan je hlodavec a preto potrebuje obrusovať svoje hlodavé zuby, ktoré obrusuje najčastejšie na tvrdšom druhu potravy napr. chleba, vetvy, ale je schopný sa podobne ako myš prehrýzť cez betón alebo slabšie druhy pletiva a káblov (aj mäkké kovy). Patrí medzi jedny z najinteligentnejších hlodavcov v našej prírode. Je to zvláštne, ale je schopný prežiť aj v tejto dobe, kde sú známe rôzne dômyselné hubiace prostriedky. Potkana môžeme spoznať podľa hlasových prejavov ako je prskanie, bručenie alebo aj kvíkanie. Žije v rodinných klanoch a prevažná je nočná aktivita. Cez deň sa objavujú veľmi zriedkavo. Je síce pravda, že potkan sa dožíva 3 – 5 rokov, ale len málo ich žije dlhšie ako jeden rok.

Všetci potkany sú naozajstní všežravce. Vychádza za potravou predovšetkým v noci, ale môžeme ho zahliadnuť už za večerného súmraku. Nemá síce žiadny vynikajúci zrak, ale tento nedokonalosť nahrádza výborným čuchom, pomocou ktorého vysliedi vždy niečo na jedenie. Potkan sa veľmi rád živí obilninami, či už sú uskladnené vo vreciach vo sýpkach alebo ešte čerstvé na poliach. Žerie však aj veľmi veľa živočíšnej stravy. Lovia iné drobné hlodavce a jedálniček si spestruje aj príležitostnými výpadmi do kurníkov, kde napadá sliepka alebo mladé kačice. Pokiaľ má hlad, trúfne si aj na zviera veľkosti králika. Rovnako ako ostatné hlodavce neustále všetko ohlodáva, pretože musia stále obrusovať nepretržite dorastajúce rezáky.

Rozmnožovanie
Samica potkana je pripravená rozmnožovať sa vo chvíli, keď dosiahne vek okolo jedenástich týždňov. Medzi samcom a samicou pred párením neprebieha žiadne zvláštne nahováranie a ani neskôr sa medzi nimi nevytvorí žiadny pevný zväzok. Po párení už nemá samec na výchove mláďat žiadny podiel. Samica si stavia v rôznych dutinách pod zemou okrúhle, neusporiadané voľné hniezdo a používa na to všetok možný dostupný materiál, ktorý nájde, napríklad slamu alebo vrecovinu. Za 21 dní až 24 dní po párení prichádza na svet šesť až jedenásť mláďat. Zo začiatku sú bezmocné, slepé a úplne odkázané na materskú starostlivosť. Samica ich dojčí po dobu približne troch týždňov. Po uplynutí tejto doby mláďatá už môžu opustiť hniezdo a matka je schopná opäť zamariť. Pri dobrých podmienkach máva samica tri až štyri vrhy do roka. Jedna gravidná samica tak môže založiť počas niekoľkých málo mesiacov celú kolóniu potkanov. Život kolónie sa trvalo odohráva v jednej oblasti s rozlohou cca 6km². Jediný pár je schopný mať počas jedného roka vyše 800 potomkov.